Európska solidarita "po grécky"

Autor: Andrea Oravcová | 9.7.2015 o 14:48 | Karma článku: 4,77 | Prečítané:  746x

Život Európskej únie sa už niekoľko mesiacov točí okolo dlhodobého problému, ktorý nesie meno Grécko.

 V prípade, ak nedôjde k dohode medzi gréckymi predstaviteľmi na jednej strane a veriteľmi na strane druhej, budú obyvatelia Európskej únie čeliť vážnym ekonomickým dopadom gréckej nezodpovednosti. O gréckom probléme počúvame už roky, od vypuknutia svetovej finančnej krízy, ktorá najvážnejšie zasiahla práve štáty, ktoré svoju domácu úlohu z rozpočtovej politiky nezvládli práve najlepšie.

Dnes, po niekoľkých rokoch a miliardách a miliardách eur, ktoré prišli do gréckeho štátneho rozpočtu v rámci balíkov finančnej pomoci, visí Grécko nad priepasťou už len na tenučkom vlásku.

Zatiaľ, čo doteraz sme všetci zachraňovali tohto nezodpovedného „európskeho brata“, dnes sa zdá, že sú len dve možnosti – nepolepšiteľného brata, hoci neradi, pustíme do priepasti, alebo ho opäť podržíme a vystavíme sa tak novému tlaku „eurovalmi“ zvyšujúceho sa verejného dlhu.

V tom prvom prípade by sme podľa niektorých popreli solidaritu a vystavili sa tak politickej kríze. Akej? To zatiaľ nik nedefinoval, skúsim to teda ja. Nijakej. Skôr sa už niekoľko rokov vystavujeme morálnemu politickému hazardu, keď sme ochotní tolerovať nezodpovedné a často výrazne populistické rozhodnutia gréckych vlád v otázke dôchodkov, zamestnanosti vo verejnom sektore a privatizácie.

Solidarita má svoju hranicu – volá sa zodpovednosť

Aby sme boli korektní, nemôžeme solidaritu pokladať za hlavného vinníka súčasnej napätej situácie. Solidarita, ktorú od roku 2010 štáty eurozóny prejavili voči Grécku, bola už od začiatku podmieňovaná reformnými opatreniami v gréckom hospodárstve a v ekonomike. Na druhej strane je jasné, že nikto z európskych politikov v roku 2010 nepredpokladal, že odpor gréckych politikov voči týmto opatreniam (po nedeľňajšom referende posilnený aj jasným postojom gréckeho obyvateľstva) bude taký bezhlavý a nezodpovedný. A nezodpovedný nie iba voči Grécku, ale hlavne voči ostatným európskym štátom.

Myslím si, že keby sme sa odhodlali pustiť Grécko do priepasti – v preklade – vylúčiť ho z eurozóny – možno by sme dokonca „bratovi“ aj pomohli. Bol by totiž nútený postaviť sa na vlastné nohy a so stratou ilúzie nekonečnej finančnej pomoci by boli Gréci a ich vláda nútení hľadať riešenia, ktoré by ich opäť vrátili medzi sebestačné a zodpovedné štáty, ktoré si zaslúžia oháňať sa solidaritou a členstvom v Európskej únii.

Solidarita po grécky

Druhá možnosť – ďalšia finančná pomoc bez reforiem – sa, zdá sa, nepozdáva nikomu, s výnimkou samotných Grékov. Proti ozdravným a, samozrejme, nepríjemným opatreniam protestujúci Gréci (s priemerným platom 2-krát vyšším ako máme my, Slováci) si zjavne neuvedomujú, kam ich tieto zlyhania v ekonomickej oblasti môžu priviesť. Je prirodzené, že každý človek (nemusí to byť len Grék) s radosťou privíta vo svojej peňaženke 4-cifernú výplatu (o ktorej môže Slovák s priemerným platom okolo 800 euro iba snívať) a veľmi ťažko sa s tou 4. cifrou lúči. Nikto z nich však nemyslí na to, že v prípade krachu štátu môže prísť o všetky cifry. Niekedy si kladiem otázku, či pracujúci Grék s priemerným platom nad tisíc euro a dôchodca s minimálnym dôchodkom nad 600 euro vôbec vedia, že ich životný štandard dotuje Slovák s priemerným platom okolo 800 euro a dôchodca s minimálnym dôchodkom len mierne prekračujúcim 300 euro. Nuž, toľko ku gréckej solidarite.

Ak však európski lídri pristúpia k ďalšej pomoci v podobe finančnej injekcie, ktorá bude opäť použitá len na splatenie starých a bezodných dlhov, môžeme sa tešiť na ďalšie silné vyhlásenia gréckeho premiéra o gréckom živote bez uťahovania opaskov. Je skutočne toto to, čo situáciu vyrieši? Myslím, že na to si vie každý odpovedať sám.

Hlavnými dôvodmi, päť rokov opakovanými európskymi politikmi, na zdôvodnenie solidarity s Gréckom, boli politické a ekonomické riziká Grexitu (vystúpenia Grécka z eurozóny). Politickým rizikom bolo poukázanie na nejednotnosť Európskej únie, ekonomickým zase potenciálne výkyvy akciových trhov a hodnoty eura. Ani jedno, ani druhé sa však nepreukázalo. Naopak, členovia Euroskupiny sa po minulotýždňových rokovaniach ukazujú v otázke Grécka oveľa jednotnejší ako kedykoľvek predtým. Navyše s jasným postojom voči ďalším požiadavkám Grécka o dodatočné pôžičky. Z ekonomického hľadiska sa dá taktiež očakávať, že aj napriek súčasným ázijským a európskym burzovým výkyvom sa situácia veľmi rýchlo upokojí, a že jasný postoj európskych štátov k akémukoľvek štátu, ktorý by sa chcel v budúcnosti správať ako Grécko, môže naopak stabilitu eurozóny v budúcnosti iba posilniť.

Kuvičie hlasy

Odpor voči opatreniam krajín eurozóny však neprichádza iba z Grécka, ale aj z vnútra ostatných európskych štátov a z Európskeho parlamentu. Je však potrebné si uvedomiť, že komunita ľavicových populistov v Európskom parlamente neprináša riešenia, pretože má iný cieľ – poukázať na neúspech projektu zavedenia eura ako takého. Pravda to však nie je, pretože už v 90-tych rokoch pri vytváraní predstavy o fungovaní spoločnej meny bolo jasné, že euro pomôže silným a zodpovedne sa správajúcim štátom a naopak, môže poškodiť štáty so slabšou ekonomikou a hlavne štáty, ktoré sa správajú rozpočtovo nezodpovedne, ako napríklad Grécko. Mimochodom, keďže „rozdávanie bez obmedzení“ je hlavným znakom najmä ľavicových politikov, je to aj hlavný dôvod prečo euro kritizujú najmä oni.

Slovensko na ceste do Grécka

Ja osobne som za solidaritu. Je to jeden z pilierov európskej integrácie. Avšak niekto by už mal konečne pojem „solidarita“ zadefinovať. Bez toho sa nám totiž ľahko stáva, že to, čo Gréci považujú za solidárne, vnímame my ako ožobračovanie. Ak aj my na Slovensku začneme solidaritu vnímať gréckym štýlom, veľmi skoro sa môžeme chytiť do pasce sociálnych balíčkov a nemyslieť na ich dôsledky. A napokon, veľmi ľahko sa môže stať, že po najbližších parlamentných voľbách sa na mieste Grécka ocitneme my.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?