V skutočnosti má tento problém niekoľko rozmerov. Jedným je dôvod, prečo imigranti opúšťajú svoje domovy, druhým je ako je možné, že sa na naše územie dostávajú tak jednoducho, a tým ďalším je riešenie už existujúceho problému na našom území.
Prvým rozmerom je definovanie a následné riešenie dôvodov, prečo tisíce ľudí opúšťajú svoje domovy a dávajú sa na často smrteľnú cestu do novej krajiny. Jedným z dôvodov môže byť strach o bezpečnosť v krajine, kde je priveľa násilia. V takomto prípade je potrebné pomôcť ochrániť životy, ľudské práva a ľudskú dôstojnosť priamo na tomto mieste. Načo je toľko mierových, mierotvorných a ľudskoprávnych organizácií, keď nedokážu riešiť to, na čo vznikli? Prečo musia ľudia utekať zo svojich domovov? Prečo nie sme schopní riešiť problém tam, kde vzniká? Neušetrili by sme si tým množstvo starostí? Druhým dôvodom je, že utečenci prichádzajú do Európy organizovane a cielene. A to už je problém... To by sme nemali dopustiť, pretože to vážnym spôsobom ohrozuje našu fyzickú bezpečnosť. Ani v prvom ani v druhom prípade, by riešením pre nás, nemalo byť vytvorenie pohostinného prostredia, kde sa budú môcť utečenci rozvíjať a napĺňať svoje plány. Okrem bezpečnostného rizika totiž z takéhoto riešenia vzíde aj množstvo iných problémov. Spoločenských, sociálnych, ekonomických... Spomeniem len jeden vážny. Sociálne a dôchodkové systémy európskych krajín krachujú už teraz. Čo sa stane keď do ich sietí padne ďalších niekoľko desiatok tisíc ľudí? Odpovedať netreba.
Druhým rozmerom je, ako je možné, že také obrovské množstvo ľudí sa dostane na naše územie, územie EÚ, do Schengenského priestoru. Jednou otázkou je, kto organizuje utečencov, že sa v takých obrovských počtoch dokážu preplaviť na európske pobrežie? Druhou otázkou je, ak zo Schengenskej dohody vyplýva povinnosť hraničným krajinám posilniť kontrolu na vonkajších hraniciach, tak aby sa zabránilo ilegálnej imigrácii z tretích štátov, kde je tá posilnená kontrola? Je vôbec možné, aby jeden štát garantoval bezpečnosť hranice pre celú EÚ? Predstavme si, že v jednom momente sa rozhodnú tisícky Ukrajincov, že vtrhnú cez našu hranicu do Európy. Mali by sme dostatočné kapacity im v tom zabrániť? Neschopnosť a častokrát aj nedostatočnosť kapacít hraničných členských štátov totiž spôsobuje vážny problém pre všetky ostatné štáty. Nedostatočné riešenie tejto otázky zo strany Bruselu prinieslo pre všetkých obyvateľov 28 členských štátov veľké bezpečnostné riziko. Dnes sa tu medzi nami pohybujú desaťtisíce ľudí z cudziny, o mnohých z nich nevieme nič. Internetom kolujú už mnohé teórie, jedna z nich je napríklad taká, že je to islamským štátom riadený proces na ovládnutie Európy. Čo je skutočnou pravdou nevieme, skôr nás však všetkých zaujíma, prečo EÚ len nečinne sleduje húfy priplavujúcich sa utečencov a napríklad neposilní kontroly na vonkajších hraniciach. Vyhadzujeme množstvo peňazí na byrokratov v európskych inštitúciách a nedokážeme zaistiť bezpečnosť našim obyvateľom...
Tretím rozmerom je riešenie aktuálneho problému priamo na území EÚ, kde sa dnes pohybujú desiatky tisíc imigrantov. Tí, ktorým sa podarí dostať sa do utečeneckých táborov sa sťažujú na stravu či množstvo iných vecí, ostatní ohrozujú zdravie a bezpečnosť našich obyvateľov v zúfalej snahe dostať sa do vysnívanej zeme. Riešenie EÚ? Žiadne. Kvóty boli jediným a treba povedať, že absolútne „ideálnym“ riešením tejto krízy....pre európskych byrokratov. Nestálo to ani tak veľa uvažovania a bolo to inteligentne alibistické. Starajte sa... Akonáhle sa proti tomuto riešeniu zdvihla vlna odporu, bruselským úradníkom došli nápady. Vlastne dnes sa zdá, že sme úplne bezradní. Čo tak spraviť to jednoducho, a začať konečne ochraňovať našu bezpečnosť?
