Slovenský poľnohospodár v EÚ na poslednom mieste

Autor: Andrea Oravcová | 18.11.2015 o 12:12 | (upravené 20.11.2015 o 10:03) Karma článku: 5,57 | Prečítané:  805x

Život slovenského poľnohospodára nikdy nebol jednoduchý. Avšak napriek viacerým nedostatkom, ktoré v agrárnom sektore existovali v uplynulých desaťročiach, bola naša republika sebestačnou vo výrobe väčšiny potravinových produktov.

Dnes je situácia dramaticky odlišná. Slovensko patrí v sebestačnosti medzi najhoršie krajiny v celej Európskej únii.

EÚ ničí slovenských poľnohospodárov

Po našom vstupe do EÚ začali platiť nové pravidlá. Dotácie pre slovenských poľnohospodárov sa ani zďaleka nevyrovnali dotáciám pre tých zahraničných. Zavádzali sa aj nové technologické postupy, ktorým sa museli podniky prispôsobiť a investovať nemalé prostriedky. Otvorený obchod na spoločnom trhu medzi členskými krajinami priniesol na pulty maloobchodných reťazcov zahraničné produkty prevažne z Poľska, Nemecka, Francúzska a Talianska. Spotrebitelia na Slovensku začali viac preferovať lacné zahraničné produkty na úkor domácej, kvalitnej, ale bez patričnej podpory pochopiteľne drahšej, produkcie. Mnoho slovenských poľnohospodárov sa ocitlo na dne. Nie svojou vinou neboli schopní cenovo konkurovať dobre dotovaným zahraničným produktom. Slovenský poľnohospodár bol nútený svoje podniky zavrieť a presedlať na iný typ podnikateľskej činnosti. Dnes predstavuje podiel slovenských potravinárskych produktov v maloobchodnej sieti hodnotu len na úrovni 40 % a, bohužiaľ, klesá.

Devastácia najkvalitnejšej pôdy

Od vstupu do EÚ prišlo na Slovensko množstvo zahraničných firiem, ktoré postavili nové priemyselné parky, výrobné haly, logistické centrá, čím nepochybne vzniklo množstvo pracovných miest a zvýšila sa aj regionálna konkurencieschopnosť ekonomicky zaostalejších regiónov. Avšak na mieste je otázka, či za to Slovensko neplatí príliš vysokú cenu. Popri investičných stimuloch či daňových prázdninách dáva Slovensko investorom aj niečo mimoriadne cenné – najkvalitnejšiu ornú pôdu. Ako príklad možno uviesť trnavskú automobilku PSA Peugeot Citroën, ktorá leží priamo na Trnavskej sprašovej tabuli, kde sa nachádza veľmi úrodná pôda Podunajskej nížiny. Rovnako aj závody Samsungu pri Voderadoch a v Galante ležia na vysoko bonitnej pôde. Chystaná megainvestícia britskej automobilky Jaguar Land Rover o rozlohe 440 hektárov sa má rozprestierať medzi Lužiankami a Dražovcami pri Nitre, taktiež na ornej pôde. Tu dokonca zašla vláda Roberta Fica tak ďaleko, že veľkých investorov oslobodila od platenia odvodu za vyňatie poľnohospodárskej pôdy a tým pádom im ušetrila ďalšie finančné prostriedky. Nie je možné, že by aj slovenskí poľnohospodári dokázali vytvoriť dostatok pracovných miest v regiónoch, keby disponovali podobnými investičnými stimulmi?

Vidiek bez poľnohospodárstva neprežije 

Kompetentní by si mali uvedomiť, že približne 45 % populácie Slovenska žije na vidieku, kde práve poľnohospodárstvo patrí medzí najdôležitejšie ekonomické aktivity. Z hľadiska udržania ekonomickej životaschopnosti, zamestnanosti a ochrany životného prostredia je potrebné podporovať tieto oblasti. Nie je predsa možné, aby slovenské poľnohospodárstvo upadalo v dôsledku silne dotovanej poľnohospodárskej produkcie niektorých našich európskych kolegov a zároveň, aby sme si ničili naše prírodné bohatstvo zahraničnými investíciami, ktoré si v konečnom dôsledku aj sami zadotujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?