Investičné stimuly – podpora ekonomiky či chýbajúca stratégia hospodárstva?

Autor: Andrea Oravcová | 15.1.2016 o 16:00 | (upravené 15.1.2016 o 17:05) Karma článku: 2,58 | Prečítané:  394x

Nedávno som dostala otázku od poľského novinára z novín Dziennik Gazeta Prawna, ktorá sa týkala môjho blogu o investícii Jaguar Land Rover na Slovensku.

Na otázku týkajúcu sa neprimeranej a mimoriadne vysokej výšky investičnej pomoci, ktorú Slovensko mieni Jaguaru za jeho investíciu zaplatiť, som neodpovedala. Som si totiž vedomá, že ide o záujmy Slovenska. Aj napriek tomu ma to však donútilo bližšie sa pozrieť, akým spôsobom sú peniaze pre investorov na Slovensku prideľované.

O kontroverznej téme investičných stimulov pre firmy sa už toho rukami odborníkov aj laikov popísalo mnoho, nemôžem sa však vyhnúť pocitu, že táto téma trpí veľmi subjektívnym hodnotením tohto hospodársko-ekonomického nástroja štátu zo strany obidvoch táborov, a to aj napriek tomu, že investičné stimuly sú často využívaným nástrojom na podporu ekonomiky nielen v okolitých štátoch, ale aj v západnej Európe. A to v desať- až stonásobných finančných hodnotách oproti Slovensku...

Aké sú fakty?

Investičné stimuly sú v podobe, akú dnes poznáme, súčasťou slovenskej ekonomiky od roku 2002 a za tento čas boli schválené asi 150 spoločnostiam v celkovej výške približne 1,7 miliardy eur. Faktom ostáva, že v uplynulej dekáde pomohli výrazne naštartovať slovenskú ekonomiku, vybudovať v slovenskom hospodárstve nové priemyselné odvetvia (najmä automobilový a elektrotechnický), zvýšiť zamestnanosť o 45 000 ľudí, či aspoň čiastočne naštartovať prísun (doposiaľ každou vládou deklarovaných) investícií s vysokou pridanou hodnotou a platmi. Faktom je ale aj to, že ani najvyššie investičné stimuly nepomohli podnikateľom (dokonca takým, ktorí sú označovaní ako priaznivci vlády) uskutočniť ich investície vtedy, keď neboli dobre premyslené a skrachovali (napríklad poltárske sklárne Poltár Crystal & Steel alebo  Railway Casted Company v Prakovciach).

Chýbajúca stratégia stimulov alebo úmysel?

Nástupom „nového“ vedenia ministerstva hospodárstva v roku 2014 bola zároveň prezentovaná aj nová „stratégia“ prideľovania investičných stimulov založená na niekoľkých tvrdeniach –

1. Urýchlenie schválenia stimulov do 100 dní.

Výsledok? Priemerný čas schvaľovania finančnej pomoci je 383 dní!!!

2. Prideľovanie peňazí malým, najmä slovenským podnikateľom.

Výsledok? Okrem rekordného 58-miliónového stimulu pre najbohatšieho Čechoslováka bola 14-krát pridelená pomoc pre zahraničných podnikateľov a iba 2-krát pre slovenských, z toho pre jedného podnikateľa s mimoriadne zvláštnym pozadím a minulosťou.

3. Zavedenie systému „viem, na čom som“, teda predbežné určenie výšky financií pre podnikateľov, ktorí žiadajú o investičnú pomoc

Výsledok? Ani jeden list ministerstva hospodárstva, ktorý bol poslaný podnikateľom s určením výšky pomoci (takzvaná „indikatívna ponuka“), neplatil. Každá jedna investičná pomoc bola po schválení vždy výrazne rozdielna, čo absolútne znemožnilo čerpanie bankových úverov a investovanie podnikateľov ako také...

Nuž... a nemožno ani nespomenúť to, že pri schvaľovaní niektorých investičných pomocí v septembri 2015 ministerstvo hospodárstva, ako aj vláda, neúmyselne či úmyselne prekročili zákon, ktorý si sami schválili, a to čo do povolenej výšky stimulov, ako aj do nedodržiavania pravidiel...

Je čas vrátiť sa naspäť....

Nech už si myslíme o investičnej pomoci podnikateľom čokoľvek, pravdepodobne je v konkurencii s okolitými štátmi čiastočne potrebná. Z pohľadu Slovenska je však potrebné povedať niekoľko vecí – pokiaľ dáme 58 miliónov eur jednému podnikateľovi, neostane pre ostatných investorov; pokiaľ zvýhodníme priameho zahraničného konkurenta pred slovenským, nemôžeme hovoriť o národnej stratégii pomoci pre slovenských podnikateľov; pokiaľ budeme porušovať zákon, ktorý si sami schválime, Slovensko nemôže byť partnerom štátov Európskej únie.

Pokiaľ nedokážeme spoločnosť Jaguar Land Rover prinútiť k tomu, aby ako súčasť investičného procesu v prvom rade využíval slovenských dodávateľov; pokiaľ neočistíme pravidlá investičnej pomoci od korupcie zo strany vysokých štátnych úradníkov a; pokiaľ zásadne nezvýhodníme centrá najlepších technológií pred podporou pre firmy v ktorých sa dvíha telefón a zajtra sa sťahujú do lacnejších krajín, tak už nemôžeme byť partnerom pre žiadny civilizovaný štát a žiadneho investora v treťom tisícročí...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?