Investičné stimuly – podpora ekonomiky či chýbajúca stratégia hospodárstva?

Autor: Andrea Oravcová | 15.1.2016 o 16:00 | (upravené 15.1.2016 o 17:05) Karma článku: 2,58 | Prečítané:  424x

Nedávno som dostala otázku od poľského novinára z novín Dziennik Gazeta Prawna, ktorá sa týkala môjho blogu o investícii Jaguar Land Rover na Slovensku.

Na otázku týkajúcu sa neprimeranej a mimoriadne vysokej výšky investičnej pomoci, ktorú Slovensko mieni Jaguaru za jeho investíciu zaplatiť, som neodpovedala. Som si totiž vedomá, že ide o záujmy Slovenska. Aj napriek tomu ma to však donútilo bližšie sa pozrieť, akým spôsobom sú peniaze pre investorov na Slovensku prideľované.

O kontroverznej téme investičných stimulov pre firmy sa už toho rukami odborníkov aj laikov popísalo mnoho, nemôžem sa však vyhnúť pocitu, že táto téma trpí veľmi subjektívnym hodnotením tohto hospodársko-ekonomického nástroja štátu zo strany obidvoch táborov, a to aj napriek tomu, že investičné stimuly sú často využívaným nástrojom na podporu ekonomiky nielen v okolitých štátoch, ale aj v západnej Európe. A to v desať- až stonásobných finančných hodnotách oproti Slovensku...

Aké sú fakty?

Investičné stimuly sú v podobe, akú dnes poznáme, súčasťou slovenskej ekonomiky od roku 2002 a za tento čas boli schválené asi 150 spoločnostiam v celkovej výške približne 1,7 miliardy eur. Faktom ostáva, že v uplynulej dekáde pomohli výrazne naštartovať slovenskú ekonomiku, vybudovať v slovenskom hospodárstve nové priemyselné odvetvia (najmä automobilový a elektrotechnický), zvýšiť zamestnanosť o 45 000 ľudí, či aspoň čiastočne naštartovať prísun (doposiaľ každou vládou deklarovaných) investícií s vysokou pridanou hodnotou a platmi. Faktom je ale aj to, že ani najvyššie investičné stimuly nepomohli podnikateľom (dokonca takým, ktorí sú označovaní ako priaznivci vlády) uskutočniť ich investície vtedy, keď neboli dobre premyslené a skrachovali (napríklad poltárske sklárne Poltár Crystal & Steel alebo  Railway Casted Company v Prakovciach).

Chýbajúca stratégia stimulov alebo úmysel?

Nástupom „nového“ vedenia ministerstva hospodárstva v roku 2014 bola zároveň prezentovaná aj nová „stratégia“ prideľovania investičných stimulov založená na niekoľkých tvrdeniach –

1. Urýchlenie schválenia stimulov do 100 dní.

Výsledok? Priemerný čas schvaľovania finančnej pomoci je 383 dní!!!

2. Prideľovanie peňazí malým, najmä slovenským podnikateľom.

Výsledok? Okrem rekordného 58-miliónového stimulu pre najbohatšieho Čechoslováka bola 14-krát pridelená pomoc pre zahraničných podnikateľov a iba 2-krát pre slovenských, z toho pre jedného podnikateľa s mimoriadne zvláštnym pozadím a minulosťou.

3. Zavedenie systému „viem, na čom som“, teda predbežné určenie výšky financií pre podnikateľov, ktorí žiadajú o investičnú pomoc

Výsledok? Ani jeden list ministerstva hospodárstva, ktorý bol poslaný podnikateľom s určením výšky pomoci (takzvaná „indikatívna ponuka“), neplatil. Každá jedna investičná pomoc bola po schválení vždy výrazne rozdielna, čo absolútne znemožnilo čerpanie bankových úverov a investovanie podnikateľov ako také...

Nuž... a nemožno ani nespomenúť to, že pri schvaľovaní niektorých investičných pomocí v septembri 2015 ministerstvo hospodárstva, ako aj vláda, neúmyselne či úmyselne prekročili zákon, ktorý si sami schválili, a to čo do povolenej výšky stimulov, ako aj do nedodržiavania pravidiel...

Je čas vrátiť sa naspäť....

Nech už si myslíme o investičnej pomoci podnikateľom čokoľvek, pravdepodobne je v konkurencii s okolitými štátmi čiastočne potrebná. Z pohľadu Slovenska je však potrebné povedať niekoľko vecí – pokiaľ dáme 58 miliónov eur jednému podnikateľovi, neostane pre ostatných investorov; pokiaľ zvýhodníme priameho zahraničného konkurenta pred slovenským, nemôžeme hovoriť o národnej stratégii pomoci pre slovenských podnikateľov; pokiaľ budeme porušovať zákon, ktorý si sami schválime, Slovensko nemôže byť partnerom štátov Európskej únie.

Pokiaľ nedokážeme spoločnosť Jaguar Land Rover prinútiť k tomu, aby ako súčasť investičného procesu v prvom rade využíval slovenských dodávateľov; pokiaľ neočistíme pravidlá investičnej pomoci od korupcie zo strany vysokých štátnych úradníkov a; pokiaľ zásadne nezvýhodníme centrá najlepších technológií pred podporou pre firmy v ktorých sa dvíha telefón a zajtra sa sťahujú do lacnejších krajín, tak už nemôžeme byť partnerom pre žiadny civilizovaný štát a žiadneho investora v treťom tisícročí...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?